(0000) Čo bolo na začiatku?
„Boh povedal: ‚Buď svetlo!‘ A bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil svetlo od tmy.“ (Genezis 1,3–4)
A dva stavy „1 – svetlo“ a „0 – tma“ boli na svete. Tichý rytmus dvoch stavov 1 a 0 sa od tých čias neustále opakuje. Vidíme to aj v protikladoch: pravda – nepravda, hore – dolu, byť – nebyť, áno – nie, zapnuté – vypnuté, biela – čierna.
Tieto dva stavy sa stali základom dvojkovej sústavy.
(0001) Čo je dvojková sústava?
Dvojková sústava (binárna sústava) je pozičná číselná sústava so základom 2.
Používa iba dve číslice: 0 a 1.
Hodnota každej číslice závisí od jej pozície v čísle: pozície sprava predstavujú mocniny dvojky (2⁰, 2¹, 2², 2³, …).
Príklad:
Binárne číslo: 11011
V desiatkovej sústave:
1×2⁴ + 1×2³ + 0×2² + 1×2¹ + 1×2⁰ = 16 + 8 + 0 + 2 + 1 = 27
Výsledok: 11011₂ = 27₁₀
Poznámka:
V bežnej desiatkovej sústave je základ 10. Používame číslice 0–9.
Príklad: 27₁₀ = 2×10¹ + 7×10⁰ = 20 + 7 = 27 [1]
(0010) Kto „objavil“ dvojkovú aritmetiku?
Všetky prirodzené čísla (kladné celé čísla a nula) sa dajú vyjadriť v dvojkovej sústave.
Prvým človekom, ktorý túto skutočnosť formálne dokázal, bol Gottfried Wilhelm Leibniz (1646–1716), nemecký filozof a matematik. V roku 1703 publikoval prácu s názvom
„Explication de l’Arithmétique Binaire“ [2],
v ktorej predstavil systém založený len na čísliciach 1 a 0. Príklad: číslo 39 sa zapisuje ako 100111 (32 + 4 + 2 + 1).
Leibniza inšpirovala aj staročínska kniha I-ťing (Kniha premien), ktorá používa kombinácie celých a prerušovaných čiar – veľmi podobné binárnemu princípu.
Vo filozofickej rovine považoval číslo 0 za symbol „ničoty“ a číslo 1 za symbol Boha. V jeho vlastných slovách:
„Božská moc stvorila všetko z ničoho, ktoré je tu znázornené číslom 0, a len Boh je reprezentovaný číslom 1.“ [3]
Leibniz veril, že svet je zložený z jednoduchých prvkov, ktoré možno kombinovať – čo predznamenalo myšlienku, že všetky informácie možno zapísať ako postupnosti 0 a 1.
Príklad – prvých 17 čísel v dvojkovej sústave:
Desiatkové | Binárne |
0 | 00000 |
1 | 00001 |
2 | 00010 |
3 | 00011 |
4 | 00100 |
5 | 00101 |
6 | 00110 |
7 | 00111 |
8 | 01000 |
9 | 01001 |
10 | 01010 |
11 | 01011 |
12 | 01100 |
13 | 01101 |
14 | 01110 |
15 | 01111 |
16 | 10000 |


(0011) Prvý návrh „počítača“
Analytický stroj
Charles Babbage (1791–1871), britský matematik, vymyslel a navrhol v roku 1837 Analytický stroj (Analytical Engine) – predchodcu moderného počítača.
Jeho návrh obsahoval:
- „Mill“ – aritmetickú jednotku (predchodca dnešného procesora CPU),
- „Store“ – pamäť,
- ovládacie jednotky pre podmienky a cykly,
- dierne štítky na programovanie (inšpirované tkalcovskými stavmi Jacquarda).
Hoci Analytický stroj nikdy nebol zostrojený počas jeho života, jeho návrh predbehol dobu o viac ako storočie [4].

Ada Lovelace – prvá programátorka
Ada Lovelace (1815–1852), dcéra básnika Lorda Byrona, spolupracovala s Babbageom a v roku 1843 preložila vedecký článok talianskeho inžiniera Luigiho Menabreu o analytickom stroji.
K prekladu pridala svoje vlastné komentáre – tzv. Poznámky A–G. V poznámke G opísala prvý algoritmus určený pre výpočet Bernoulliho čísel – teda prvý počítačový program v histórii.

Ada predvídala, že počítače môžu byť použité nielen na výpočty, ale aj na spracovanie hudby, grafiky či textov, ak budú opísané pravidlami. Tým predbehla svoju dobu a ukázala smer k umelej inteligencii a multimédiám [5].
Zhrnutie 1. časti:
- Dvojková sústava je základom dnešnej digitálnej techniky.
- Leibniz v 17. storočí položil matematické aj filozofické základy binárnej logiky.
- Babbage navrhol prvý všeobecne programovateľný stroj.
- Ada Lovelace vytvorila prvý algoritmus a predvídala širšie možnosti strojov než len počítanie.

📚 Referencie
[1] Donald E. Knuth: The Art of Computer Programming, Vol. 1
[2] Leibniz, G.W.: Explication de l’Arithmétique Binaire, 1703
[3] Davis, Martin: Engines of Logic, W. W. Norton, 2001
[4] Computer History Museum: https://www.computerhistory.org/babbage/
[5] Toole, Betty Alexandra: Ada, the Enchantress of Numbers, 1992
Celá debata | RSS tejto debaty