Európska sebaobrana je boj na mnohých frontoch

18. mája 2025 06:31, Prečítané 809x, jozo5, Geopolitika, Umelá Inteligencia

V tomto príspevku prínášam zhrnutie tém a dôležitých bodov zo zvukového záznamu uverejneného na webovom portáli agentúry Reuters (https://www.reuters.com/podcasts/europes-self-defence-is-battle-multiple-fronts-podcast-2025-05-13/) s názvom Europe’s self-defence is battle on multiple fronts – Európska sebaobrana je boj na mnohých frontoch.

V podcaste vystupuje Peter Thal Larsen, hostiteľ podcastu agentúry Reuter „The Big View“, kde diskutuje o aktuálnych ekonomických a finančných témach. Viac o tom, kto je Peter Thal Larsen, nájdete na konci tohto príspevku.

Thal Larsen sa rozpráva s hosťom, Guntramom Wolffom, nemeckým ekonómom a odborníkom na európsku hospodársku politiku, geoekonomiku a klimatickú politiku. Od septembra 2024 pôsobí Guntram Wolff ako profesor ekonómie na Université libre de Bruxelles a je seniorným výskumníkom v think-tankoch Bruegel a Kiel Institute for the World Economy. Viac o tom, kto je Guntram Wolff, nájdete na konci tohto príspevku.

Spomínaný podcast nájdete tu: https://www.reuters.com/podcasts/europes-self-defence-is-battle-multiple-fronts-podcast-2025-05-13/

Na tom istom odkaze nájdete aj anglický prepis celého rozhovoru (transcript).

Voľný slovenský preklad celého rozhovoru nájdete tu: https://slovozbritskejkolumbie.ca/sebaobrana-europy

Hlavné témy a kľúčové myšlienky rozhovoru zo zvukového záznamu

Hlavné témy:

1. Historické pokusy o európsku obrannú integráciu

Guntram Wolff pripomína, že myšlienka spoločnej európskej obrany nie je nová – siaha až do 50. rokov 20. storočia, keď bola vyjednaná tzv. European Defence Community (EDC). Tento ambiciózny plán mal vytvoriť jednotnú európsku armádu, spoločné velenie, rozhodovacie štruktúry aj rozpočet. Šesť zakladajúcich štátov Európskeho spoločenstva (predchodca EÚ) dohodu podpísalo, ale nebola ratifikovaná – najmä kvôli odporu Francúzska a Talianska. Tento neúspech spôsobil, že sa v nasledujúcich desaťročiach európska obranná spolupráca vyvíjala pomalšie a menej ambiciózne.

2. Súčasná geopolitická realita a nový impulz pre obrannú spoluprácu

Rozhovor poukazuje na to, že dnešná bezpečnostná situácia – predovšetkým po ruskej invázii na Ukrajinu – dramaticky zmenila pohľad mnohých európskych lídrov na potrebu kolektívnej obrany. Dôvera v dlhodobú angažovanosť Spojených štátov sa znižuje, čo núti európske štáty hľadať vlastné riešenia. Príkladom je Mníchovská bezpečnostná konferencia, kde európski lídri otvorene hovorili o potrebe väčšej samostatnosti v obrane. Vystúpenie Friedricha Merza (vtedy poteciálneho teraz nového kancelára Nemecka) signalizovalo nemeckú pripravenosť intenzívnejšie spolupracovať s európskymi partnermi.

3. Makroekonomické dôsledky zvýšených výdavkov na obranu

Peter Thal Larsen otvára otázku, či môže zvýšenie výdavkov na obranu zároveň pomôcť európskej ekonomike, napríklad ako forma fiškálneho stimulu. Guntram Wolff odpovedá opatrne: podľa výskumov je tzv. multiplikátor obranných výdavkov nižší ako pri iných typoch výdavkov (napr. infraštruktúra či vzdelávanie), no krátkodobý vplyv na agregátny dopyt môže byť pozitívny. Prílev financií do obranného sektora pomáha udržať zamestnanosť v ohrozených odvetviach ako automobilový priemysel alebo ťažký priemysel, najmä v kontexte obchodných vojen a energetickej krízy.

Kľúčové myšlienky:

Európa potrebuje novú víziu kolektívnej obrany

Rozhovor naznačuje, že staré ilúzie o bezpečnostnom dáždniku NATO, garantovanom Spojenými štátmi, už nemusia byť spoľahlivým základom európskej bezpečnosti. Európski lídri si začínajú uvedomovať, že bez hlbšej integrácie a kolektívneho obranného rámca budú zraniteľní voči vonkajším hrozbám, vrátane rastúceho tlaku z Ruska a neistoty vyplývajúcej z americkej politickej nestability. Táto úvaha posúva európsku obrannú politiku z oblasti rétoriky do oblasti reálnej strategickej prípravy. Príkladom je European Defense Mechanism (EDM) – Európsky Obranný Mechanizmus.

Nemecko ako potenciálny ťahúň európskej obrany

Nemecko, ktoré bolo dlhodobo zdržanlivé v otázkach obrany kvôli historickej traume, robí od začiatku vojny na Ukrajine zásadný obrat. Uvoľnenie „dlhovej brzdy“ umožnilo Berlínu zvýšiť výdavky na obranu, čo môže stimulovať aj ostatné štáty. Zároveň však Wolff upozorňuje, že ani Nemecko nemôže fungovať ako jediný pilier – potrebná je koordinácia a spoločná stratégia s ďalšími kľúčovými štátmi, ako sú Francúzsko, Poľsko či Spojené kráľovstvo.

Obranné výdavky môžu krátkodobo pomôcť ekonomike, ale nie sú dlhodobým riešením

Aj keď sa obranné výdavky môžu javiť ako spôsob podpory domáceho priemyslu v čase kríz, Wolff varuje pred ich preceňovaním. Tieto výdavky síce krátkodobo zvyšujú dopyt a zamestnanosť, ale nezvyšujú produktivitu a pridanú hodnotu v dlhodobom horizonte. Technológie vyvinuté v rámci obranného priemyslu majú zvyčajne obmedzený civilný potenciál, a preto neprinášajú širokospektrálny technologický pokrok. Hoci sa môžu objaviť výnimky, obranné výdavky samy osebe nie sú motorom dlhodobej prosperity.

Čo je to European Defense Mechanism (EDM) – Európsky Obranný Mechanizmus?

1. Základná definícia (ako ju naznačuje rozhovor):

European Defense Mechanism (EDM) je návrh na vytvorenie novej inštitucionálnej štruktúry, ktorá by umožnila hlbšiu vojenskú spoluprácu medzi kľúčovými európskymi krajinami mimo existujúcich rámcov ako EÚ či NATO. Tento mechanizmus by mal:

Koordinovať obranné politiky členských štátov,
Zdieľať vojenské kapacity a spravodajské informácie,
Spoločne financovať vývoj a výrobu zbraní, infraštruktúry a technológií,
Mať vlastné velenie a plánovanie, nezávislé od NATO,
A potenciálne aj rýchlu reakčnú jednotku, schopnú pôsobiť v Európe i mimo nej.

2. Nie je to projekt v rámci EÚ – ale návrh na nový integračný blok.

EDM sa zatiaľ nachádza vo fáze ideového návrhu alebo koncepčného rámca, najmä v akademických a strategických diskusiách. Guntram Wolff ho predkladá ako pragmatickú reakciu na zmenené bezpečnostné podmienky v Európe, keď už nie je možné spoliehať sa výhradne na NATO (kvôli Trumpovej rétorike a oslabenej transatlantickej dôvere) a keď EÚ ako celok nie je schopná konsenzu v otázkach obrany.

EDM vs. Európska únia – porovnanie

Status

EDM: Neexistujúci / navrhovaný mechanizmus
EU: Fungujúca politicko-ekonomická únia 27 štátov

Zameranie

EDM: Obrana a bezpečnosť, vojenská koordinácia
EU: Širokospektrálna integrácia: ekonomika, obchod, právo, environment

Členstvo

EDM: Výberové (napr. Nemecko, Francúzsko, Poľsko, Británia)
EU: 27 členských štátov

Inštitúcia

EDM: Nové spoločné velenie/koordinácia obrany
EU: Európska komisia, Európsky parlament, Rada EÚ atď.

Závislosť od USA/NATO

EDM: Cieľom je nezávislosť, autonómia
EU: V bezpečnosti stále závislá od NATO

Rýchlosť rozhodovania

EDM: Menší počet členov → potenciálne rýchlejšie rozhodovanie
EU: Často pomalé kvôli konsenzu medzi 27 členmi

Právna integrácia

EDM: Neformálny alebo hybridný rámec (zo začiatku)
EU: Silne právne zakotvená únia (Zmluva o EÚ, Zmluva o fungovaní EÚ)

Rozpočet na obranu

EDM: Možný spoločný fond pre výskum a vývoj + nákupy zbraní
EU: Spoločný rozpočet EÚ je zatiaľ len čiastočne použitý na obranu

Vzťah k občanom

EDM: Nepriamy, zameraný na armády/štáty
EU: Priama legislatíva, voľby, občianske práva

Kľúčový rozdiel: flexibilita a účelnosť

EDM sa profiluje ako flexibilnejší a užší klub krajín, ktoré sú pripravené ísť v otázke obrany rýchlejšie a hlbšie. Podobne ako eurozóna alebo Schengenský priestor vznikli ako „integračné jadro“ v rámci širšej EÚ, EDM by mohol byť „bezpečnostným jadrom Európy.“

EÚ ako celok má potenciál pôsobiť geopoliticky, ale je príliš pomalá a rozdelená v bezpečnostných otázkach (napr. postoj Maďarska či neutrality Rakúska).

Záver tohto príspevku

Tu končí zhrnutie rozhovoru zo zvukového záznamu uverejneného na webovom portáli agentúry Reuters. Toto zhrnutie som spravil s výdatnou pomocou ChatGPT.

Tu som plánoval skončiť túto tému. ChatGPT mi však “ponúkol” informáciu o iných organizáciach, iniciatívach a konceptoch zameraných na bezpečnosť Európy.

“Sadol som mu na lep” a mali sme dlhú “výmenu názorov” o týchto organizáciach, iniciatívach a konceptoch:

PESCO – Permanent Structured Cooperation (Stála štruktúrovaná spolupráca)
Eurocorps – Európsky zbor
Francúzske návrhy – „Armée européenne“ a Strategická autonómia
Britské iniciatívy po Brexite
Ruský návrh – Koncept „nedeliteľnej bezpečnosti“ a návrhy na novú európsku bezpečnostnú architektúru

V priebehu tejto “debaty” sme sa dotkli viacrých otázok, ako

Dá sa realizovať „bezpečnosť Európy“ bez najväčšej krajiny Európy, Ruska, ak predpokladáme, že východná hranica Európy je Ural?
Aké sú “pravidlá hry”, na základe ktorých sa majú krajiny a najmä veľmoci správať?
Kto určuje tieto “pravidlá hry”.
Sú tieto “pravidlá hry “ rovnako záväzné pre všetkých?
Prečo boli vojenské zásahy bez mandátu OSN?
Je nejaký súvis medzi iniciatívou European Defense Mechanism (EDM), v ktorej kľúčovú úlohu majú hrať Francúzsko, Anglicko, Nemecko a Poľsko a Ultimátom, ktoré tieto 4 krajiny plus Ukrajina dali Rusku 10.mája 2025 v Kyjeve?
Ako je realistické, aby sa Francúzsko, Anglicko, Nemecko a Poľsko dohodli na trvalej spolupráci, napriek mnohým historickým konfliktom?
Aké je riešenie európskej bezpečnosti z pohľadu Ruska?
Dá sa hovoriť o spolupráci NATO a Ruska?

Určite si viete predstaviť, že odpovede ChatGPT a diskusia ku každej z týchto otázok môžu byť obsahom ďalších samostatných blogových príspevkov.

Kto je Peter Thal Larsen ?

Peter Thal Larsen je holandský novinár a v súčasnosti pôsobí ako globálny editor Reuters Breakingviews, čo je komentátorská sekcia agentúry Reuters zameraná na finančné a ekonomické analýzy. (breakingviews.com)

Vzdelanie a začiatky kariéry

Thal Larsen študoval na University of Bristol a následne na London School of Economics. Svoju novinársku kariéru začal v roku 1999 v denníku Financial Times, kde pôsobil ako finančný korešpondent v New Yorku a neskôr ako editor pre bankovníctvo v Londýne. Počas tohto obdobia viedol pokrytie finančnej krízy a záchranného balíka pre britské banky v roku 2008. (Wikipedia)

Pôsobenie v Reuters Breakingviews

V roku 2009 sa pridal k Reuters ako európsky komentátor a po akvizícii Breakingviews sa stal asistentom editora tejto sekcie. V roku 2012 sa presťahoval do Hongkongu, kde ako ázijský editor viedol rozšírenie Breakingviews v Ázii. Následne pôsobil ako editor pre región EMEA (Európa, Blízky východ a Afrika) a v roku 2022 bol menovaný za globálneho editora Breakingviews. (Wikipedia)

Mediálne výstupy a uznanie

Thal Larsen pravidelne prispieva komentármi a analýzami do Breakingviews a je hostiteľom podcastu „The Big View“, kde diskutuje o aktuálnych ekonomických a finančných témach. Jeho práca bola ocenená viacerými cenami, vrátane ocenenia „Best in Business“ za medzinárodný komentár v roku 2013 od Society of American Business Editors and Writers. (2019.parisinfraweek.com)

Kto je Guntram Wolff?

Guntram Wolff je nemecký ekonóm a odborník na európsku hospodársku politiku, geoeconomiku a klimatickú politiku. Od septembra 2024 pôsobí ako profesor ekonómie na Université libre de Bruxelles a je seniorným výskumníkom v think-tankoch Bruegel a Kiel Institute for the World Economy. CEPR

Profesijná dráha

2022–2024: Riaditeľ a generálny riaditeľ Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku (DGAP), kde sa zameriaval na strategické otázky nemeckej a európskej zahraničnej politiky.
2013–2022: Riaditeľ Bruegelu, bruselského think-tanku špecializujúceho sa na európsku hospodársku politiku. Počas jeho vedenia sa Bruegel stal jedným z najvplyvnejších think-tankov mimo USA. Bruegel
Predtým pôsobil v Európskej komisii, kde sa venoval makroekonomike eurozóny a reforme jej správy. Pracoval aj v Nemeckej spolkovej banke (Deutsche Bundesbank) a ako poradca Medzinárodného menového fondu (MMF). Wikipedia

Výskum a publikácie

Wolffova výskumná činnosť sa zameriava na európsku politickú ekonomiku, klimatickú politiku, geoeconomiku a makroekonómiu. Jeho práce boli publikované v renomovaných vedeckých časopisoch ako Nature, Science, Nature Communications, Energy Policy, Climate Policy, Journal of European Public Policy, European Journal of Political Economy, Public Choice a Journal of Banking and Finance. Real Instituto Elcano+2Wikipedia+2Bruegel+2

Medzinárodné pôsobenie