Ultimátum-Ultimáta

13. mája 2025 23:17, Prečítané 773x, jozo5, Geopolitika

Počas uplynulých 4 dní boli vyhlásené 2 ulimáta:

10.máj 2025: Ultimátum Francúzska, Anglicka, Nemecka a Ukrajiny Ruskej federácii
12.máj 2025: Ultimátum prezidenta Trumpa Ukrajine a Rusku

Ultimátum Francúzska, Anglicka, Nemecka, Poľska a Ukrajiny Ruskej federácii

V sobotu 10. mája 2025 navštívili Kyjev francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer a nemecký kancelár Friedrich Merz (spolu s poľským premiérom Donaldom Tuskom) politico.eu euronews.com.

Cieľom tejto symbolickej návštevy bolo vyjadriť podporu Ukrajine deň po moskovskej vojenskej prehliadke pri príležitosti 9. mája (Deň víťazstva) politico.eu euronews.com.

Predstavitelia EÚ a západných spojencov sa stretli s prezidentom Volodymyrom Zelenským a položili kvety k pamätníku padlých vojakov na kyjevskom Námestí nezávislosti bbc.com.

Stretnutie malo demonštrovať jednotu – „štyria lídri UK, Francúzska, Nemecka a Poľska budú stáť v Kyjeve v solidarite s Ukrajinou“ – a prediskutovať ďalšiu pomoc Ukrajine politico.eu bbc.com.

Vyhlásenia a obsah návštevy

Pred odchodom z Kyjeva lídri vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom potvrdili podporu pre návrh amerického prezidenta Donalda Trumpa na 30-dňové prímerie. Uviedli, že plne podporujú výzvu na „plné a bezpodmienečné 30-dňové prímerie“, ktoré by vytvorilo priestor pre rokovania o spravodlivom a trvalom mieri politico.eu bbc.com.

V tlačových vystúpeniach zdôraznili, že po zastavení paľby sú ochotní okamžite podporiť mierové rokovania a poskytnúť Ukrajine ďalšiu pomoc. „Všetci sme tu s USA, a voláme Putina na zodpovednosť. Ak to s mierom myslí vážne, má teraz šancu to dokázať,“ povedal britský premiér Starmer theguardian.com euronews.com.

Macron a Merz vyzdvihli, že obrana slobody a medzinárodných princípov nedovoľuje diplomatické vyjednávanie počas trvania invázie, preto požadovali najprv bezpodmienečné prímerie.

Krátko po príchode navštívili prezidenti a premiéri pamätník, kde položili kvety za padlých ukrajinských vojakov (pripomínajúc si obete viac než trojročnej vojny) bbc.com euronews.com.

Neskôr viedli rozhovory s prezidentom Zelenským v Kyjevskej Pešerskej pevnosti a zúčastnili sa online zasadnutia tzv. „koalície ochotných“ – skupiny krajín, ktoré pripravujú obrannú pomoc a dohľad nad prípadným mierom.

V spoločnom vyhlásení lídri zopakovali, že Ukrajina musí byť suverénnym a bezpečným štátom v medzinárodne uznaných hraniciach, a prisľúbili ďalšie zbrojenie a ekonomickú podporu až do úplného ukončenia konfliktu politico.eu bbc.com.

Spoločné ultimátum Rusku

Počas návštevy európski lídri dali Moskve jasný termín – prijať bezpodmienečné 30-dňové prímerie do pondelka 12. mája 2025, alebo čeliť tvrdšiemu tlaku. Konkrétne žiadali, aby Rusko súhlasilo s bezpodmienečným prímerím s platnosťou 30 dní a začínajúcim sa hneď v pondelok (dva dni po návšteve) theguardian.com euronews.com.

Vo vyhlásení zdôraznili, že pôjde o prvý krok smerom k „spravodlivému a trvalému mieru“, ktorý treba dosiahnuť bez kompromisov o ukončení vojenskej agresie politico.eu euronews.com.

Súčasťou ultimáta bola aj výstraha: ak prezident Putin do zadaného termínu nepristúpi na prímerie, Západ už avizoval „masívne“ nové sankcie a zvýšenie vojenskej pomoci Ukrajine reuters.com theguardian.com.

Britský premiér Starmer pre novinárov uviedol, že „žiadne ďalšie podmienky a zdržania“ nebudú akceptované, a ak by Moskva od takéhoto prímeria odstúpila, spoločné sankcie a dodávky zbraní sa ešte viac zvýšia theguardian.com.

Európski lídri mali pred či počas návštevy (10.5.) telefonický rozhovor s prezidentom Trumpom, ktorý ich plán prímeria podporuje euronews.com politico.eu.

Obsah ultimáta znel:

Bezpodmienečné 30-dňové prímerie – európski lídri podporili americký návrh trvalého zastavenia paľby na obdobie 30 dní, s predpokladom začiatku už 12. mája 2025 politico.eu euronews.com.
Hrozba sankcií a podpory Ukrajiny – ak Rusko prímerie neprijme, hrozia mu „masívne“ ďalšie sankcie a rozšírenie vojenskej pomoci Ukrajine reuters.com theguardian.com. Starmer upozornil, že spojenci budú „zvyšovať tlak na ruskú vojnovú mašinériu“, kým Moskva nepristúpi na trvalé prímerie politico.eu theguardian.com.
Otvorenosť pre mierové rokovania – lídri vyjadrili pripravenosť podporiť mierové rokovania hneď po prímerí, aby bolo možné riešiť technické otázky a vybudovať dôveru. Európske vlády zdôraznili, že cieľom je „spravodlivý a trvalý mier“ na Ukrajinepolitico.eu bbc.com.

Týmto ultimátom teda európske mocnosti priamo volali po prímerí ako predpoklade mierových rokovaní. Ukrajina už skôr oznámila, že je pripravená na 30-dňové prímerie a pokladá ho za jedinú reálnu šancu na diplomatické riešenie npr.org theguardian.com.

Postoj Ruskej Federácie

Kremeľ neodmietol návrh prímeria, ale zdôraznil potrebu ďalších rokovaní a záruk. Prezident Vladimir Putin vyjadril podporu myšlienke prímeria, avšak podmienil ju diskusiou o „koreňových príčinách konfliktu“ a požiadavkou, aby prímerie viedlo k trvalému mieru. Putin tiež vyjadril obavy, že Ukrajina by mohla využiť prímerie na opätovné vyzbrojenie a mobilizáciu, čo by mohlo ohroziť ruské záujmy. Defense News

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Rusko starostlivo študuje návrhy a čaká na podrobné informácie od americkej strany. Zároveň naznačil, že je možné rýchlo zorganizovať telefonický rozhovor medzi prezidentmi Putinom a Trumpom, ak to bude potrebné. Європейська правда

Tlačový hovorca Dmitrij Peskov súčasne označil výzvy Európanov za „protichodné“ a konštatoval, že Moskva „počúva veľa rozporuplných vyhlásení z Európy, ktoré sú skôr konfrontačné a nie zamerané na obnovu našich vzťahov“ reuters.com.

Prezident Putin následne v noci po návšteve (11.5.2025) pred novinármi znova odmietol, aby Rusku niekto diktoval podmienky prímeria, no navrhol „priame rokovania“ s Ukrajinou, bez predbežných podmienok, ktoré by sa mali začať 15. mája v Istanbule theguardian.com.

Niektorí ruskí predstavitelia a analytici vyjadrili skepticizmus voči návrhu prímeria. Tvrdia, že bez konkrétnych záruk by prímerie mohlo oslabiť ruskú pozíciu a umožniť Ukrajine posilniť svoje sily. Zároveň upozorňujú, že Západ by mohol obviniť Rusko z porušenia prímeria, ak by sa situácia nevyvíjala podľa jeho predstáv.

Prokremeľskí komentátori tiež varovali, že prímerie by mohlo byť vnímané ako pasca, ktorá by umožnila Ukrajine získať čas na reorganizáciu a posilnenie svojich ozbrojených síl. CityNews Toronto

Požiadavky Ruska

Rusko stanovilo niekoľko podmienok pre akékoľvek prímerie:

Zastavenie dodávok západnej vojenskej pomoci Ukrajine počas trvania prímeria.
Záruky, že Ukrajina nebude využívať prímerie na reorganizáciu a posilnenie svojich ozbrojených síl.
Diskusia o „koreňových príčinách konfliktu“, vrátane statusu okupovaných území a bezpečnostných záruk pre Rusko.

Tieto požiadavky naznačujú, že Rusko vníma prímerie ako súčasť širšieho procesu smerujúceho k trvalému mieru, nie ako krátkodobé zastavenie bojov.

Zhrnutie

Celkovo návšteva, následné ultimátum a ruská reakcia na ultimátum posunuli mediálnu a diplomatickú debatu na novú úroveň.

Spojenci jasne vyjadrili svoj nárok na zastavenie boja a direktívne stanovili podmienky Rusku, ktoré musí buď prijať (a otvoriť cestu mierovým rokovaniam), alebo čeliť ďalšiemu eskalovanému tlaku a izolácii.

Rusko, na druhej strane, jasne stanovilo požiadavky k trvalému mieru, nie ku krátkodobému zastaveniu bojov.

Svoje posolstvo spojenci podopreli opakovaným ubezpečením Ukrajine s ďalším konkrétnym sľubom zbrojenia, čím dali Zelenskému a jeho kabinetu silný mandát pred nadchádzajúcimi mierovými stretnutiami.

V tomto duchu Zelenskyj už naplánoval stretnutie s Putinom v Turecku (na 15. Mája 2025) s požiadavkou, aby Rusi neprichádzali s novými výhovorkami a dodržiavali dohodnuté prímerie startitup.sk.

Ruská reakcia na ultimátum zo Západu je opatrná a podmienená. Kremeľ neodmietol myšlienku prímeria, ale požaduje ďalšie rokovania a záruky, ktoré by zabezpečili jeho záujmy. Zároveň vyjadruje obavy, že prímerie by mohlo byť využité proti nemu.

Tento postoj naznačuje, že Rusko nie je za bezpodmienečné prímerie a bude sa snažiť vyjednať podmienky, ktoré by mu vyhovovali.

Ultimátum prezidenta Trumpa Ukrajine a Rusku

Včera, 12. mája 2025, prezident USA Donald Trump prostredníctvom svojho špeciálneho vyslanca Steva Witkoffa oznámil ultimátum Ukrajine a Rusku: ak obe strany nezačnú priamy mierový dialóg, Spojené štáty sa môžu stiahnuť z rokovacieho procesu a znížiť svoju angažovanosť v konflikte. UNITED24 Media

Trump zároveň navrhol usporiadať mierové rokovania v Istanbule a vyjadril ochotu osobne sa ich zúčastniť. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj súhlasil s účasťou a vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa tiež zúčastnil, avšak Kremeľ zatiaľ nepotvrdil Putinovu účasť .

Toto ultimátum prichádza v čase, keď Európska únia a ďalší spojenci Ukrajiny podporujú 30-dňové prímerie (a vyhlásili Rusku ultimátum), ktoré Rusko ignorovalo. Trumpova iniciatíva tak narušila koordinované úsilie Západu o diplomatické riešenie konfliktu .

Trumpovo ultimátum je vnímané ako pokus o urýchlenie mierového procesu, avšak jeho jednostranný prístup a tlak na Ukrajinu vyvolávajú obavy medzi európskymi partnermi, ktorí sa obávajú oslabenia spoločného postupu voči Rusku.

Ruská reakcia na ultimátum prezidenta USA Donalda Trumpa z 12. mája 2025, ktoré vyzýva Ukrajinu a Rusko na okamžité začatie priamych mierových rokovaní pod hrozbou zníženia americkej angažovanosti, bola opatrná a vyčkávajúca.

Oficiálne stanovisko Kremľa

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Rusko pripravuje svoju pozíciu na nadchádzajúce rokovania, ale zatiaľ nešpecifikovalo, kto bude krajinu na rokovaniach zastupovať. Peskov zdôraznil, že akékoľvek oznámenie o ruskej účasti bude urobené vtedy, keď to prezident Vladimir Putin uzná za vhodné. Reuters

Putin pôvodne navrhol priame rokovania s Ukrajinou, čo následne podporil aj prezident Trump. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril ochotu zúčastniť sa týchto rokovaní za predpokladu, že sa ich osobne zúčastní aj Putin.

Postoj ruských médií a analytikov

Niektorí prokremeľskí komentátori a médiá vyjadrili skepticizmus voči navrhovaným rokovaniam. Napríklad komentátor Andrej Perla označil iniciatívu za stratégiu Západu na prípravu útoku proti Rusku a tvrdil, že prímerie by len oddialilo vojnu. Perla tiež predpokladá, že Putin sa rokovaní v Istanbule nezúčastní osobne a namiesto toho vyšle delegáciu, pričom spochybnil legitimitu Zelenského ako partnera na rokovaniach. ElHuffPost

Zhrnutie

Ruská strana zatiaľ nevyjadrila jednoznačný postoj k Trumpovmu ultimátu. Oficiálne vyjadrenia naznačujú pripravenosť na rokovania, avšak bez konkrétnych záväzkov.

Skepticizmus v ruských médiách a medzi analytikmi poukazuje na obavy, že rokovania by mohli byť vnímané ako pasca alebo stratégia Západu na oslabenie Ruska.

Celkový postoj Moskvy zostáva vyčkávajúci, pričom sa zameriava na získanie ďalších informácií a záruk pred prijatím rozhodnutia o tom, kto sa zúčastní na rokovaniach.

Čo a ako ďalej?

Budeme čakať aké výsledky prinesú tieto ultimáta. Ak budú k dispozícii ďalšie informácie o vývoji situácie, ktoré sa budú týkať týchto ultimát, uverejním ich v ďalšich príspevkoch tohto blogu.

Medzičasom, keďže na zaujala história rôznych Ultimát (prečo vznikli, aký bol ich výsledok), pripravím stručný prehľad ultimát v 20. a v 21. storočí a uverejním ich v príspevkoch na tomto blogu.