Správa o stretnutí slovenského premiéra Roberta Fica s prezidentom Ruskej federácie Vladimírom Putinom v Rusku pri príležitosti 80.výročia skončenia 2.svetovej vojny

10. mája 2025 23:57, Prečítané 499x, jozo5, Geopolitika, Suverenita

Správu včera uverejnil portál rt.com (https://www.rt.com/business/617281-fico-veto-russia-energy-ban/ ). Zo správy vyberám nasledovné.

Slovenský premiér Robert Fico počas piatkového stretnutia s prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve povedal, že zablokuje akýkoľvek pokus Európskej únie o zavedenie úplného energetického embarga voči Rusku. Zároveň odsúdil snahy Západu vybudovať „novú železnú oponu“.

Fico varoval, že zastavenie dodávok ruského plynu a ropy by spôsobilo nestabilitu, najmä pre krajiny ako Slovensko, ktorých rafinérie sú nastavené na spracovanie ruskej ropy. „Zastavenie dodávok by mohlo spôsobiť technologické problémy,“ uviedol.

Podľa plánu REPowerEU Európska komisia plánuje do roku 2027 úplne odstrániť závislosť EÚ od ruských fosílnych palív.

„Ak si rozhodnutie bude vyžadovať súhlas všetkých 27 členských štátov EÚ, využijeme právo veta proti zákazu dovozu všetkých druhov energetických surovín,“ vyhlásil Fico. Dodal: „Ak sa o tom rozhodne väčšinovým hlasovaním namiesto jednomyseľnosti, veľké štáty si presadia svoju vôľu.“

…

Slovenský premiér kritizoval šéfku zahraničnej politiky EÚ Kaju Kallas za to, že mu povedala, že je „na nesprávnej strane dejín“. V reakcii na to Fico napísal na svojom oficiálnom účte na sieti X, že ako vysoká predstaviteľka Európskej komisie nemá Kaja Kallas „absolútne žiadne právo kritizovať suverénneho premiéra suverénnej krajiny, ktorý pristupuje ku všetkým európskym otázkam konštruktívne“.

Ako ChatGPT analyzuje tieto vyjadrenia premiéra Roberta Fica

1. Kontext stretnutia: Stretnutie Roberta Fica s Vladimirom Putinom v Moskve signalizuje posun slovenskej zahraničnej politiky smerom k väčšej suverenite voči Bruselu.

2. Energetická závislosť ako hlavný argument: Fico obhajuje svoju pozíciu technologickými a ekonomickými dôvodmi. Slovenské rafinérie sú nastavené na ruskú ropu (tzv. Uralská zmes). Rýchla zmena dodávateľa by mohla viesť k technickým problémom, zvýšeniu cien a hospodárskym škodám. Argument je pragmatický, ale z politického hľadiska môže byť vnímaný ako oslabenie jednotného tlaku EÚ na Rusko.

3. „Nová železná opona“ – symbolické vyjadrenie: Pojem „železná opona“ je silne historicky nabitý. Fico ho použil na kritiku nového rozdelenia sveta na Západ verzus Východ. Jeho vyjadrenie odráža narastajúce geopolitické napätie a polarizáciu v EÚ.

4. Kritika mechanizmu hlasovania v EÚ: Fico upozorňuje na napätie medzi malými a veľkými štátmi v EÚ. Ak sa rozhoduje jednomyseľne, malé štáty ako Slovensko majú reálny vplyv prostredníctvom veta. Ak sa prejde na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, veľké štáty (napr. Nemecko, Francúzsko) môžu presadiť svoju vôľu napriek nesúhlasu menších štátov.

5. Osobný spor s Kajou Kallas: Fico ostro reagoval na výrok estónskej premiérky, ktorá mu povedala, že je „na nesprávnej strane dejín“. Jeho reakciu možno chápať ako kladenie dôrazu na národnú suverenitu a legitimitu, ale aj ako rétoricky útočnú, čo môže zhoršiť vzťahy s niektorými členskými štátmi a vedením EÚ.

Čo mňa osobne zaujalo na vyjadreniach premiéra Róberta Fica?

Zaujalo ma slovné spojenie “suverénny premiér suverénnej krajiny” vo vete “vysoká predstaviteľka Európskej komisie Kaja Kallas nemá absolútne žiadne právo kritizovať suverénneho premiéra suverénnej krajiny”.

Definícia pojmu „suverenita“ (v zmysle suverenita štátu alebo krajiny) sa vo všeobecnosti chápe nasledovne: Suverenita štátu je najvyššia a nezávislá moc štátu nad jeho územím a obyvateľstvom, ako aj jeho schopnosť rozhodovať o vnútorných a zahraničných záležitostiach bez zásahu zvonku.

Dva hlavné rozmery suverenity sú:

Vnútorná suverenita – schopnosť štátu udržiavať poriadok, prijímať zákony a vykonávať moc nad svojím obyvateľstvom a územím bez vnútorného spochybnenia.
Vonkajšia suverenita – uznanie nezávislosti štátu inými štátmi, schopnosť viesť vlastnú zahraničnú politiku, vstupovať do medzinárodných zmlúv a byť rovnocenným aktérom na globálnej úrovni.

Plne suverénny štát má vlastnú vládu, ústavu, armádu a nezávislú zahraničnú politiku. Obmedzená suverenita môže nastať pri členstve v nadnárodných organizáciách (napr. EÚ), pri okupácii, kolonializme alebo závislosti od iného štátu.

Na štátnu suverenitu majú vplyv mnohé faktory.

I. Prírodné a geografické faktory

Veľkosť územia – väčšie krajiny majú zvyčajne väčšiu strategickú hĺbku, ale aj náročnejšie riadenie a obranu.
Geografická poloha – prístup k moru (napr. moreplavecká sila), blízkosť veľmocí, kontrola dôležitých ciest (prielivy, úžiny).
Nerastné suroviny a energetické zdroje – ropa, plyn, uhlie, drahé kovy, strategické nerasty (napr. litium).
Vodné zdroje – pitná voda, rieky, zavlažovanie, hydroelektrárne.
Klimatické podmienky – ovplyvňujú poľnohospodársku sebestačnosť, zdravie obyvateľstva i infraštruktúru.

II. Demografické faktory

Počet obyvateľov – čím viac, tým väčší potenciál pre ekonomiku, obranu, vnútorný trh, ale aj vyššie nároky na riadenie a zdroje.
Veková štruktúra – mladá populácia = dynamika a rast; starnúca = vyššie náklady, zraniteľnosť.
Etnická, jazyková a náboženská súdržnosť / rôznorodosť – ovplyvňuje vnútornú stabilitu a zraniteľnosť voči deleniu alebo nátlaku zvonka.

III. Politické a právne faktory

Ústava a politický systém – stabilné inštitúcie zaručujú výkon suverenity.
Vláda a legitimita – schopnosť vykonávať moc a dôvera verejnosti.
Právny štát – právna nezávislosť a autorita štátu voči obyvateľstvu aj zahraničným subjektom.
Miera korupcie a klientelizmu – oslabuje reálne vykonávanie suverenity.

IV. Ekonomické faktory

Ekonomická sebestačnosť / závislosť – schopnosť štátu fungovať bez závislosti na iných krajinách.
Obchodná bilancia, rozvoj výroby, export – silná ekonomika zvyšuje medzinárodné postavenie.
Mena a monetárna politika – krajiny s vlastnou menou majú väčšiu kontrolu nad hospodárstvom.

V. Bezpečnostné a vojenské faktory

Ozbrojené sily – obranyschopnosť štátu.
Vojenské aliancie / závislosti – členstvo v NATO, CSTO, atď.
Hybridné hrozby a kybernetická bezpečnosť – schopnosť odolať moderným formám nátlaku.

VI. Kultúrne a historické faktory

Historická kontinuita – existencia štátnej tradície, historické skúsenosti (napr. okupácie).
Národná identita a kultúrna jednota – kolektívne vedomie a ochota brániť štát.
Vzdelanosť a gramotnosť populácie – vedomé obyvateľstvo je menej manipulovateľné.
Jazyková a mediálna suverenita – schopnosť tvoriť vlastný diskurz a kultúru (narozdiel od cudzej propagandy).

VII. Medzinárodné faktory

Diplomatické uznanie a členstvo v organizáciách – OSN, EÚ, WTO, atď.
Zahraničné dlhy a závislosti – finančný tlak môže obmedziť slobodu rozhodovania.
Zahraničné investície a vplyv nadnárodných korporácií – môžu byť prospešné aj ohrozujúce.
Sankcie, embargá, politické nátlaky – priamy zásah do rozhodovania krajiny.

Zhrnutie

Suverenita nie je len právny status, ale komplexný stav, ktorý závisí: