Európa zaspala?

22. apríla 2025 00:50, Prečítané 1 591x, jozo5, Geopolitika

Prečo ten nadpis?

Na základe rozhovoru Glenna Diesena a Georga Beebeho možno usudzovať, že Európa zaspala.

Kto je Glenn Diesen?

Glenn Diesen je nórsky politológ a profesor na University of South-Eastern Norway. Špecializuje sa na medzinárodné vzťahy, geopolitiku a ruskú zahraničnú politiku. V minulosti pôsobil aj na Higher School of Economics v Moskve. Je autorom viacerých kníh, ktoré sa zaoberajú vzťahmi medzi Ruskom, EÚ a NATO, ako aj konceptom multipolárneho svetového poriadku.
Diesen bol pravidelným komentátorom na ruskej štátnej televízii RT, čo vyvolalo kritiku v Nórsku, hoci on sám sa stavia proti ruskej invázii na Ukrajinu.

Kto je George Beebe?

George Beebe je americký expert na medzinárodné vzťahy a bývalý riaditeľ analýz Ruska v CIA. Pôsobil aj ako poradca viceprezidenta Dicka Cheneyho pre ruské záležitosti. V súčasnosti je riaditeľom pre grand stratégiu v Quincy Institute for Responsible Statecraft. Je autorom knihy The Russia Trap, ktorá varuje pred neúmyselnou eskaláciou napätia medzi USA a Ruskom.

Kde možno nájsť záznam rozhovoru?

Pôvodné video bolo umiestnené na Youtube 16.apríla 2025 (https://www.youtube.com/watch?v=i4lV3gBcEU4)

Video si môžete pozrieť aj na stránke https://slovozbritskejkolumbie.ca/index.php/europa-zobud-sa

Rozhovor je v angličtine. Prepis – transcript anglického rozhovororu si môžete pozrieť na tej istej adrese ako pôvodné video https://www.youtube.com/watch?v=i4lV3gBcEU4) , kliknutím na (Show transcript).

Slovenský preklad anglického transcriptu si môžete prečítať tu: https://slovozbritskejkolumbie.ca/index.php/europa-prebud-sa-transcript

Aké sú hlavné body rozhovoru?

[0:18] Marco Rubio povedal, že unipolárny poriadok – teda globálna hegemónia (USA) – sa skončil a svet je teraz multipolárny.
[1:04] Spojené štáty už nemôžu jednoducho presadzovať svoju agendu silou.
[3:16] V novom multipolárnom usporiadaní sveta bude Čína jednou z dvoch hlavných veľmocí.
[4:05] V multipolárnom svetovom poriadku Európa musí byť jednou z mocností.
[5:05] Európa celé desaťročia zanedbávala svoj obranný sektor a delegovala svoju bezpečnosť na Spojené štáty.
[5:26] USA na to nemá kapacity – ani ekonomicky, ani vojensky.
[5:48] USA už nemôže ďalej fungovať vo svete ako svetový policajt.
[6:14] Európa sa bude musieť postaviť na vlastné nohy. Po 2. svetovej vojne boli USA najmocnejšou priemyselnou veľmocou …
[6:34] …aj preto, že vojnu prežili nepoškodené.
[7:11] Časom sa Čína stala silnejšou výrobnou mocnosťou. USA sa začali sa viac zameriavať na financie, služby a IT.
[7:31] USA prestávajú byť schopné vyrábať veci ako lode… a dokonca aj zbrane.
[8:03] Európa nie je otvorená americkému exportu, ale americký trh je otvorený importu z Európy – a to sa bude musieť zmeniť. Európa sa musí naučiť sama seba brániť. Svet sa musí pokúsiť nájsť novú rovnováhu, nielen vojensky, ale aj ekonomicky.
[9:18] Európania by sa nemali správať ako vazali – mali by sa naučiť postaviť sa za svoje záujmy. Dokonca aj proti USA, napríklad keď USA napadli Irak.
[10:13] Predstava, že Rusko musí byť porazené, je veľmi nebezpečná. Ak uznávame Rusko ako veľmoc, potom musíme hľadať možnosti, ako zosúladiť základné záujmy USA a Ruska.
[12:02] Vojna na Ukrajine je dvojrozmerný konflikt. Prvým rozmerom je spor medzi Ruskom a Ukrajinou o záležitosti, ktoré sú bilaterálne.
[12:29] Druhý rozmer je z pohľadu amerických národných záujmov dôležitejší. Týka sa podoby európskej bezpečnostnej architektúry (pád Berlínskeho múru a znovuzjednotenia Nemecka).
[13:02] Rusko bolo čoraz frustrovanejšie, potom znepokojené a nakoniec presvedčené, že musí okamžite konať, inak sa ocitne zoči-voči bezpečnostnému poriadku, ktorý bude vytvárať NATO a Európa.
[13:42] Bude nutné stanoviť hranice, za ktoré NATO nebude rozširovať svoj vplyv.
[14:24] V Európe musí vzniknúť stabilná rovnováha síl.
[15:01] V Európe vidno veľkú neochotu viesť s Ruskom dialóg o týchto témach. Prečo? Rusi nedôverujú Európe a Európania nedôverujú Rusku.
[15:35] Európska únia je organizácia, ktorá nastavuje pravidlá – a následne ich byrokraticky riadi z Bruselu. Myšlienka, že by Rusi mohli mať v tomto systéme nejaké slovo, je pre EÚ elity veľmi znepokojujúca.
[16:35] USA sa ocitli v zaujímavej pozícii. Z geopolitických dôvodov si USA uvedomujú, že potrebujú určitý vzťah s Ruskom. Nie je udržateľné, aby USA čelili Rusku a Číne spoločne.
[16:59] USA musí zlepšiť aj vzťah s Rusmi, aby neboli natoľko závislí od Číny.
[17:29] Závislosť Ruska od Číny nie je zdravá situácia ani pre Rusko, ani pre USA.
[17:55] Dokážu USA dosiahnuť normálnejší vzťah s Ruskom?
[18:22] Dokážu USA presvedčiť Európanov, že musia konečne začať stáť na vlastných nohách?
[18:50] Administratíva Donalda Trumpa má správnu diagnózu problémov. Ale má dostatok diplomatických schopností na ich realizáciu?
[20:56] Ak Rusko vyradíme z európskeho bezpečnostného poriadku, motivujeme ho, aby sa ho pokúšalo rozvracať – čo aj robí.
[21:35] V Európe sa vôbec nediskutuje o tom, čo by mohli byť oprávnené bezpečnostné záujmy Ruska. Akonáhle niekto spomenie NATO alebo bezpečnostné obavy Ruska, do pár sekúnd niekto vytiahne Hitlera, Mníchov a propagandu.
[22:36] Z Ruska urobili Európania obdobu nacistického Nemecka – štátu-agresora, ktorý vedie vojny z túžby po území a obnovení impéria.
[23:10] Netreba používať diplomaciu – ale silu, aby agresora presvedčila, že z agresie nezíska vôbec nič.
[23:41] Myslím si, že je to chyba. Podľa mňa sa nachádzame v „špirále“.
[23:58] Jeden štát prijíma obranné kroky, ale tieto kroky sú druhým štátom vnímané ako hrozba. Ten následne prijíma vlastné „obranné“ opatreniami, ktoré sú zas vnímané ako eskalácia – a vzniká cyklus akcie a reakcie, ako pred prvou svetovou vojnou.
[24:20] Riešenie takého problému je diplomacia.
[24:42] Vo vzťahu k Rusku ide o eskalačný cyklus.
[24:58] Prejavuje sa to na Ukrajine s devastujúcimi dôsledkami pre Ukrajincov, ale potenciálne aj pre Európu a celý svet.
[25:11] Európania musia pochopiť, že bude nutné zapojiť Rusko do dialógu, nájsť kompromisy.
[25:47] Bude nevyhnutné, aby USA zvýšili diplomaticiu s Európou.
[26:12] Európa sa sama zablokovala v naratíve o „nevyprovokovanej invázii“, o „novom Hitlerovi“ a v presvedčení, že zbrane vedú k mieru, a vyjednávanie sú len ústupky. Musí zmena myslenia prísť zvonka, napríklad z USA?
[26:49] Možno sa Európa k tomuto dopracuje sama. Máme čas čakať? Nemyslím si.
[27:22] Ukrajina prehráva opotrebovávaciu vojnu s Ruskom.
[27:47] Kombinovaná vojenská priemyselná kapacita Európy, USA a Ukrajiny sa zrazu nezvýši natoľko, aby predstihla tú ruskú.
[28:20] Čas teda nie je na strane Ukrajiny. A musíme konať veľmi naliehavo.
[29:39] Ak si budú USA myslieť, že Európania úmyselne sabotujú snahy o mier, môže to viesť k veľmi tvrdým rozhodnutiam zo strany Washingtonu o tom, ako bude s Európou zaobchádzať.
[30:13] Dúfam, že k tomu nedôjde. … Ak má Ukrajina akceptovať akúkoľvek dohodu s Ruskom, bude musieť z nej niečo podstatné získať.
[30:39] … členstvo v Európskej únii …
[31:31] Na to však potrebujeme, aby Európa zohrala aktívnu úlohu.
[31:52] … A to si vyžiada veľmi intenzívnu diplomatickú komunikáciu medzi USA a EÚ.
[32:44] … V kontexte neúspechu mierového procesu by administratíva vo Washingtone narazila na silný odpor voči akémukoľvek skutočnému zlepšeniu vzťahov medzi USA a Ruskom.
[33:15] Počúvame Európskych politikov hovoriť, že Rusko treba zatlačiť späť na hranice z roku 1991, že má platiť reparácie a že jeho politické vedenie by malo byť postavené pred súd.
[33:44]Európa si musí začať uvedomovať, čo je reálne dosiahnuteľné. „Máme na to vôbec prostriedky?“ Preto bude potrebná oveľa väčšia dávka realizmu v európskom prístupe k tejto otázke.