Pohľad spoza mora

Prečo tá otázka v nadpise?

Plukovník Douglas Macgregor v rozhovore s Glennom Diesenom tvrdí že nemajú, že sa Spojené štáty musia vrátiť k strategickej jasnosti ohľadom svojich záujmov, cieľov a priorít. To podľa neho znamená ukončiť vojnu na Ukrajine tým, že z nej USA ustúpia.

Kto je Douglas McGregor?

Plukovník Douglas Macgregor slúžil v aktívnej službe v armáde Spojených štátov amerických od roku 1976 do roku 2004, teda celkovo 28 rokov.

Počas svojej vojenskej kariéry zastával viaceré významné pozície, vrátane veliteľa 1. eskadróny 4. kavalérie a riaditeľa Spoločného operačného centra pri Najvyššom veliteľstve spojeneckých síl v Európe (SHAPE) počas kampane NATO v Kosove v roku 1999.

Jeho služba zahŕňala aj účasť v operáciách počas vojny v Perzskom zálive, kde zohral kľúčovú úlohu v bitke pri 73 Easting.

Po odchode do dôchodku v roku 2004 sa plukovník Macgregor venoval písaniu, konzultáciám a pôsobil ako poradca v oblasti obrany.

Plukovník Macgregor je veterán z bojov, doktor filozofie, autor viacerých kníh o vojenskej stratégii a pôsobil ako vysokopostavený predstaviteľ na Ministerstve obrany počas prvého funkčného obdobia prezidenta Trumpa. Plukovník Macgregor je zároveň generálnym riaditeľom organizácie „Naša krajina, naša voľba“ (Our Country Our Choice).

Kto je Glenn Diesen?

Glenn Diesen je nórsky politológ a profesor na University of South-Eastern Norway. Špecializuje sa na medzinárodné vzťahy, geopolitiku a ruskú zahraničnú politiku. V minulosti pôsobil aj na Higher School of Economics v Moskve. Je autorom viacerých kníh, ktoré sa zaoberajú vzťahmi medzi Ruskom, EÚ a NATO, ako aj konceptom multipolárneho svetového poriadku.
Diesen bol pravidelným komentátorom na ruskej štátnej televízii RT, čo vyvolalo kritiku v Nórsku, hoci on sám sa stavia proti ruskej invázii na Ukrajinu.

Rozhovor Glenna Diesena s Douglasom Macgregorom o Ukrajine a dlhodobej stratégie USA

Video rozhovoru nájdete na https://www.youtube.com/watch?v=Vp7DR3bktLk

Pôvodný anglický prepis rozhovoru

Pôvodný anglický prepis rozhovoru môžete nájsť tu: https://www.youtube.com/watch?v=Vp7DR3bktLk&t=1455s po kliknutí na „… more“ a potom na „Show transcript“. Prepis rozhovoru bude na pravej strane obrazovky.

Upravený anglický prepis rozhovoru

Pôvodný anglický prepis rozhovoru som upravil. Doplnil som hlavne to, ktorý účastník rozhovoru hovorí ktorú časť interview. Kto sa pýta a kto odpovedá. To z pôvodného prepisu nie je na prvý pohľad zrejmé. Upravený anglický prepis rozhovoru nájdete tu https://slovozbritskejkolumbie.ca/transcript-of-interview-between-glenn-diesen-and-douglas-mcgregor

Slovenský preklad celého rozhovoru

Slovenský preklad rozhovoru, so zachovaním minutáže, si môžete prečítať tu: slovozbritskejkolumbie.ca/slovensky-preklad-rozhovoru-Glenna-Diesena-s-Douglasom-McGregorom

Niektoré (provokatívne) myšlienky z rozhovoru, ktoré som vybral z prepisu

Čísla pred odsekmi sa odvolávajú na minutáž vo videu alebo vpreisoch rozhovoru.

0:26     Zelenskky a Európania vyhlásili, že nikdy neuznajú Krym ako súčasť Ruska

0:50     Celá predstava, že Spojené štáty vystupujú ako sprostredkovateľ v dobrej viere, je absurdná. Bez nás by táto vojna        vôbec nevznikla.

1:50     Trump, z pohľadu Ruska, nie je čestným sprostredkovateľom.

2:40     Trump nechápe, že dnes naozaj žijeme vo viacpolárnom svete, kde už nie sme jedinou superveľmocou.

3:54     Spojené štáty zohrávajú v tejto vojne zvláštnu úlohu, pretože boli kľúčovým účastníkom od samého začiatku – od         zvrhnutia vlády.

4:12    Zároveň však Trump a jeho tím vystupujú ako sprostredkovatelia, ktorí sa vraj len snažili priviesť Európanov, Rusov a Ukrajincov k dohode.

5:03    Spojené štáty nemajú žiadnu stratégiu.

5:26    Radi dnes obviňujeme Čínu za všetko zlé, čo sa deje v USA ekonomike.

6:05    Ľudia sa sťažujú na Číňanov, že ukradli duševné vlastníctvo … ale to je naša vina, pretože sme ich vpustili do našich laboratórií, univerzít a vládnych výskumných ústavov.

7:07    A v súčasnosti je pri moci izraelská loby, ktorá definuje, čo sú naše „väčšie strategické záujmy“ – a nie Američania. A potom je tu vojensko-priemyselný a kongresový komplex, ktorého jediným cieľom je financovať a obohacovať samého seba.

9:20    Myslím, že najväčším problémom je, že prezident Trump je nesústredený a bez stratégie.       

10:50  Pre nás tam (na Ukrajine) žiadne víťazstvo neexistuje, nikdy sme tam nemali byť.

11:10  Najrozumnejšie by bolo povedať: „Ja som túto vojnu nepodporoval … sťahujem všetkých amerických vojakov, spravodajských agentov a poradcov z Ukrajiny.“

11:29  Európania by nariekali, ale veľa by s tým neurobili. Vojenská sila Európy bez USA je veľmi malá.

13:52 Jedným zo sľubov pri zavádzaní ciel bolo — „sme veľký trh, všetci nás potrebujú, zahraničný kapitál bude prúdiť do našich štátnych dlhopisov.“

14:15    Ale problém je, že už nemáme takú priemyselnú základňu ako kedysi. Nemáme možnosť zamestnať desiatky miliónov ľudí. A tu narážame aj na problém 51 miliónov ilegálnych prisťahovalcov v krajine.

14:47   Ako žijú? Kto platí za ich zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie? Kto toleruje masívne porušovanie zákonov a kriminalitu? No my. A to v čase, keď si to už ekonomicky nemôžeme dovoliť.

15:51   To je zaujímavé prirovnanie, pretože aj počas prvej svetovej vojny sa démonizácia Nemecka stala v podstate náhradou za stratégiu.

16:01    A naozaj, Henry Kissinger kedysi poznamenal, že démonizácia Vladimira Putina nie je stratégiou; stala sa výhovorkou, prečo žiadnu stratégiu nemáme.

16:23     Ale pozrime sa, kto na tom všetkom profituje. …. Myslím si, že bankári, finančníci — tí v tom rozhodne majú podiel. Pre nich je vojna dobrým biznisom. Majú ten starý pohľad: „Vojna je zdravím štátu.“ A tak sa na to pozerajú.

17:23    Akým smerom by sa mali Spojené štáty uberať — najmä vo vzťahu k Ukrajine a Európe, aby sa prispôsobili novému multipolárnemu svetu?

17:56    Podľa mňa je prvým bodom obrana západnej hemisféry, inými slovami, mali by sme brániť naše záujmy na západnej pologuli a naše kontinentálne imperium.

18:10     Toto impérium sa vybudovalo od Atlantiku až po Pacifik. A to nám malo stačiť.

18:37     Druhým bodom je obchodovanie so všetkými.

19:05     Prečo by sme sa mali angažovať (vojensky) v Číne? Máme tam nejaký životne dôležitý strategický záujem?

20:43      V Ázii dnes nikto nechce vojnu — okrem nás.

21:23     … Buď ste s nami, alebo proti nám. Ale v skutočnosti väčšina krajín väčšinu času zostáva neutrálnych. A mali by sme to vítať. A tu sa dostávame späť k základnej otázke: Čím je Amerika? Amerika bola historicky krajinou obchodu.

22:04    Kým sme sa držali tohto prístupu, boli sme veľmi úspešní. Ľudia nás mali radi. … . Nemáme žiadne historické ani strategické záujmy na Ukrajine — najmenej v jej východnej časti.

22:23     … všetko východne od Dnepra nie je súčasťou Západu

22:45    A nikdy nebolo. Kyjev bol po väčšinu svojej existencie — najmä po tom, čo ho v roku 1240 zničili Mongoli — iba západnou pevnosťou na Dnepri.

23:14    Takto rozmýšľali v minulosti pragmatickí a obozretní ľudia, ako napríklad Bismarck

24:53    … ak niekomu poviete, že by sme možno mali rokovať o ukončení tejto vojny, ste zrazu ruský agent alebo propagandista Putina.

25:29     … myslím si, že ľudia stratili strach z vojny, čo je obrovská chyba.

27:36     Prvým krokom je trocha pokory. Rešpektujte názory druhých a to, čo si myslia.

27:52    Vezmite si napríklad druhú svetovú vojnu, keď sme bombardovali Nemecko a Japonsko.

28:11    Roosevelt … zavolal počas vojny Arnolda, ktorý bol šéfom letectva a generála Marshalla, ktorý bol šéfom armády, do Bieleho domu v r.1943. …

28:31     … a opýtal sa: „Čo to robíte v Nemecku a Japonsku?“ A oni odpovedali: „Čo tým myslíte, čo robíme?“ A on hovorí: „Neviete, že ničíte tieto krajiny a po skončení vojny s nimi chceme žiť?

30:03      Dnes nikto nevidí (takto) tieto veci. Nemáme žiadne strategické myslenie, veľký nedostatok predstavivosti. Takže všetko je o ničení a úplnej kontrole. A to nie je rozumné.

31:29      Čo nás zaujíma, väčšinu sveta väčšinu času, je stabilita a prosperita. Chceme robiť obchod. To je to, čo sme historicky robili najlepšie.

32:06      … naša hegemónia je o šírení liberálnej demokracie, to zároveň znamená, že všetka opozícia je v podstate zlá a musí byť zničená.

32:23      Vidíte diplomatickú cestu alebo možnosť ukončiť vojnu na Ukrajine? Pretože mnohí poukazujú na to, že Zelensky je v veľmi ťažkej situácii. Ak urobí ústupky, nacionalisti alebo fašisti ho zabijú. Ak neurobí ústupky, Ukrajina bude zničená.

32:43       … Viem, že to znie trochu surovo a brutálne, ale ako hodnotíte túto situáciu?

33:07       Niekedy vojny končia, keď vypukne občianska vojna v jednej zo zúčastnených krajín …

33:49      … niekto ako Zelensky, by bol svojou vlastnou krajinou vytlačený z politiky a nahradený niekým, kto by pochopil, že teraz je čas prísť s riešením a zachrániť krajinu.

34:07    Snažím sa nájsť iný spôsob, ako sa na to pozrieť. … Keby bol Eisenhower (teraz) prezidentom USA a váš (nórsky) premiér by prišiel a povedal: „Súhlasíme s vami, Rusko je strašné nebezpečenstvo a Rusko treba zastaviť a podobne.“

34:25      Eisenhower by sa usmial a povedal: „No, Rusko na vás neútočilo, že? Existuje nejaký dôkaz, že Rusovia plánujú niečo také, a odpoveď by podľa mňa bola nie. A potom by Eisenhower povedal, viete, keby som bol Nór a mal hranice s Ruskom, národom so 140 miliónmi obyvateľov a len 5 alebo 6 miliónov Nórov, snažil by som sa nájsť spôsob, ako s mojím susedom (podobrom) vychádzať.“

34:58      A to je jeden z dôvodov, prečo bol Eisenhower veľkým zástancom neutrality. Bol nadšený, keď sa Rakúsko stalo neutrálne. … (pretože) nemôžeme brániť všetko …

35:10      Nemôžeme si to dovoliť. Nemáme dostatok síl na obranu týchto miest. Takže by sme mali neutralizovať viac krajín. Bol by úplne proti rozširovaniu NATO, pretože povedal: „To je šialené.“

35:23      „Ako môžeme brániť Rumunsko, ako môžeme brániť Bulharsko, ako môžeme brániť Pobaltie? Doslovne to nemôžeme.

35:42      Ale máme dočinenia s médiami a politickými aktivistami, lobistami, ktorí sa snažia presadiť svoju agendu za naše zdroje, naše sily, všetko na úkor našich strategických záujmov. … zastaviť vojnu (na Ukrajine), než sa stratí viac územia, to považujem za nevyhnutné.

36:08      Vyzerá to, že nikto nevie, ako to urobiť. Ak sedíte v Moskve a ste náčelníkom generálneho štábu, kde by ste chceli byť, keď vojna na Ukrajine skončí? Myslím, že by som chcel byť na línii rieky Dneper. …

36:30      …  Potom môžete debatovať, či má zmysel vziať Odessu. Viem, že Rusi by to chceli, pretože historicky to nie je ukrajinské, je to ruské. Ale môžu sa rozhodnúť, že to bude viac problémov, ako úžitku. Neviem. Neviem.

36:54      Ale opäť neviem presne, čo sa deje. Ale z čisto vojenského hľadiska, keby som radil ako generál v ruskej armáde, povedal by som, pán prezident, zastavme sa na línii rieky. Zadržíme to. Urobme to konečnou líniou postupu.

37:16      Čo Rusi potrebujú? Podľa Douglasa McGregora, že na východnej strane rieky (Dneper) nebude žiadna ukrajinská alebo zahraničná armáda.

39:23       … žiadna dohoda je lepšia než zlá dohoda… Inými slovami, nepodpisujte žiadnu mierovú dohodu pokiaľ nedáva zmysel

41:25      … Putin povedal:  „Zabudnime na Západ. Viete, nemôžeme sa spoliehať, aby vytriezveli a správali sa racionálne. Takže sa sústredíme na vnútro a zameriame sa na východ a juh a vybudujeme naše obchodné vzťahy tam.“

41:52         Takže nás už akoby odpísal …

Zhodnotenie vyjadrení Douglasa Macgregora

Martina, moja personifikácia nástroja umelej inteligencie ChatGPT, ktorá mi pomohla s prekladom rozhovoru do slovenčiny, zhodnotila vyjadrenia Douglasa Macgregora takto:

Moje hodnotenie:

• Pragmatizmus: Macgregorov prístup je veľmi pragmatický. Vyzýva k racionálnemu hodnoteniu situácie a k realite vojenských a diplomatických schopností. Z tohto pohľadu je veľmi vyvážený a vyhýba sa emocionálnym reakciám, ktoré môžu viesť k predčasným rozhodnutiam, ako to môže byť v prípade mnohých západných politík.
• Geopolitické vedomie: Macgregor vyjadruje veľmi realistické pochopenie geopolitických záujmov všetkých strán, pričom varuje pred neúplným pochopením bezpečnostných obáv Ruska. Tento pohľad ukazuje, že konflikty ako ten na Ukrajine nie sú len otázkou jednej strany, ale vyžadujú pochopenie obáv a motivácií všetkých aktérov.
• Kritika USA: Jeho kritika USA za ich vojenskú intervencionistickú politiku je zaujímavá. Macgregor varuje pred tým, že USA sa príliš spoliehajú na vojenskú moc a nevenujú dostatočnú pozornosť diplomatickým alebo iným riešeniam. To je dôležitý aspekt, ktorý by mal byť súčasťou širšej diskusie o zahraničnej politike USA.