Pohľad spoza mora

V prvej časti sme sa dotkli týchto okruhov:

(0001) Čo je dvojková sústava?

(0010) Kto „objavil“ dvojkovú aritmetiku?

(0011) Prvý návrh „počítača“

V tejto časti pokračujeme nasledovnými kapitolkami.

(0100) Telegraf

Telegraf bol revolučný komunikačný vynález 19. storočia, ktorý umožnil prenášať správy na veľké vzdialenosti pomocou elektrických impulzov po drôte.

Praktický elektrický telegraf vyvinul Samuel Morse so spolupracovníkmi v 30. rokoch 19. storočia, pričom v roku 1844 sa uskutočnila prvá úspešná verejná linka medzi Washingtonom a Baltimorom.

Aby bolo možné správy rýchlo a spoľahlivo prenášať, Morse vytvoril jednoduchý kód – tzv. Morseovu abecedu, kde každé písmeno a číslo je reprezentované kombináciou krátkych a dlhých signálov (bodiek a čiarok).

Tento systém sa stal základom telegrafnej komunikácie po celom svete a jeho variácie sa používajú dodnes, napríklad v rádiotelegrafii či v námorníctve.

Najznámejšou morseovkovou správou je pravdepodobne medzinárodný núdzový signal “ … _ _ _ …”, čo reprezentuje písmená SOS. Nejde o skratku konkrétnych slov (napr. „Save Our Souls“ alebo „Save Our Ship“ – to sú len dodatočné výklady), ale o zvolenú kombináciu znakov, ktorá je jednoduchá na zapamätanie a rýchla na vysielanie aj rozpoznanie. Signál SOS bol prijatý na medzinárodnej konferencii o rádiotelegrafii v roku 1906 a od 1. júla 1908 sa stal oficiálnym celosvetovým núdzovým kódom.

Telegraf a Morseovku môžeme považovať za pra-prarodičov Internetu a IP – Internetového Protokolu.

SOS zase môžeme považovať za pra-pradeda internetových skratiek používaných hlavne na sociálnych sieťach a v neformálnej komunikácii:

LOL – Laugh Out Loud – „smiať sa nahlas“ alebo „veľmi vtipné“.

BRB – Be Right Back – „hneď som späť“.

IMO – In My Opinion – „podľa môjho názoru“.

BTW – By The Way – „mimochodom“.

IDK – I Don’t Know – „neviem“.

(0101) Booleova algeba

Booleova algebra je matematický systém logiky, ktorý v polovici 19. storočia vytvoril britský matematik George Boole.

Je založená na dvoch hodnotách – pravda (1) a nepravda (0) – a na logických operáciách, ako sú AND (A zároveň), OR (alebo) a NOT (NIE – negácia).

Základné operácie Booleovej algebry sú:

PRAVDA OR PRAVDA                =              PRAVDA

PRAVDA OR NEPRAVDA           =              PRAVDA

NEPRAVDA OR PRAVDA          =              PRAVDA

NEPRAVDA OR NEPRAVDA     =              NEPRAVDA

PRAVDA AND PRAVDA                           =              PRAVDA

PRAVDA AND NEPRAVDA                      =              NEPRAVDA

NEPRAVDA AND PRAVDA                     =              NEPRAVDA

NEPRAVDA AND NEPRAVDA                =              NEPRAVDA

NOT PRAVDA        = NEPRAVDA

NOT NEPRAVDA   = PRAVDA

Takže, ak si na návšteve a spýtajú sa ťa “Chceš kávu ALEBO chceš čaj?”, tak na základe Booleovej algebry (ALEBO = OR) môžeš odpovedať ÁNO alebo NIE.

Ak odpovieš ÁNO, môžu ti priniesť kávu alebo čaj alebo aj kávu aj čaj.

Ak odpovieš NIE, neprinesú ti ani kávu ani čaj.

Ak sa ťa však opýtajú “Chceš kávu A chceš čaj?, na základe Booleovej algebry (A = AND) môžeš znovu odpovedať ÁNO alebo NIE.

Ak odpovieš ÁNO, prinesú ti kávu a aj čaj.

Ak odpovieš NIE, môžu ti priniesť iba kávu alebo iba čaj alebo ti neprinesú ani kávu ani čaj.

Tento formálny spôsob vyjadrovania logických vzťahov sa stal základom pre modernú počítačovú vedu, návrh digitálnych obvodov a programovanie, pretože umožňuje opisovať a analyzovať spracovanie informácií v binárnej sústave.

Hoci naše laptopy, mobily a moderné náramkové hodinky obsahujú takéto elektronické obvody, ktoré sa právajú podľa Booleovej logiky, odpovedať na hostileľovu otázku “Chceš kávu alebo čaj” pomocou Booleovskej logiky by mohlo u neho vzbudiť nepredvídateľnú reakciu. Skúste to 😊.

(0110) Dierne štítky

Dierne štítky (perforované karty) sú nosiče informácií z pevného papiera alebo tenkého kartónu, do ktorých sa údaje zaznamenávajú sériou dier podľa vopred určeného kódu.

Prvý praktický systém diernych štítkov vyvinul koncom 19. storočia Herman Hollerith na spracovanie údajov zo sčítania obyvateľstva USA v roku 1890, čím výrazne urýchlil a zefektívnil prácu štatistikov.

Technológia sa následne rozšírila do priemyslu, obchodu a počítačov, kde slúžila ako vstupné a výstupné médium až do druhej polovice 20. storočia, kým ju nenahradili modernejšie elektronické pamäťové zariadenia.

O diernych štítkoch koluje viacero veselých historiek, hlavne z prostredia amerických univerzitných študentov v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Keďže na diernych štítkoch bol zaznamenaný aj vstupný program pre počítač spolu s dátami (napríklad v jednom stĺpci 80-stĺpcového dierneho štítku bol zaznamenaný jeden znak-character vstupného program) poradie diernych štítkov (obyčajne) v krabici alebo v balíku štítkov bolo kriticky dôležité.

Ak krabica diernych štítkov, ktorú programátor odovzdal na recepcii počítačovej miestnosti, operátorovi počítača z rúk “vypadla”, štítky bolo treba opätovne zoradiť do správneho poradia (krabica mohla obsahovať do 2000 štítkov).

Alebo niektorí vtipkári mohli svojim kolegom vložiť do krabice extra štítok, ktorý spôsobil, že program nepracoval alebo, že vstupné dáta vygenerovali nesprávne výsledky (predchodcovia moderných softwarových vírusov?). Preto si programátori strážili svoje dierne štítky ako “oko v hlave”.

Skúsenosti amerických študentov určite môžu potvrdiť niektorí programátori z bývaleho VVS/OSN z odboru OPS (Výskumné Výpočtové Stredisko – program OSN, Odbor Programových Systémov), ak ešte žijú, ktorí v 70-tych rokoch minulého storočia prenášali programový system ISIS (nemá nič spoločného s vojnou na Blízkom východe, bol to Integrovaný Štatistický Informačný Systém) z počítača CDC3300 v Bratislave na počítač IBM 360 v Brne.

Štyria sa pripravovali na prenos (prevoz) systému vo viacerých krabiciach štítkov na Trabante 601. Jednu krabicu zabudli na streche Trabantu, ktorý keď sa pohol, tak prúd vzduchu postupne odvieval z krabice štítok po štítku. Keď si to programátori všimli, boli skoro pri SAV-ke. Našťastie, nepršalo, cesta nebola frekventovaná, štítky boli očíslované a všetky sa našli, takže dôkaz portabilty, že aj veľký programový system, akým bol ISIS, je možné preniesť medzi dvomi rozdielnymi operačnými systémami a dvomi rozdielnymi strojovými kódmi, na ktorých “bežali” CDC 3300 a IBM 360, sa podaril a ak sa dobre pamätám, tak programátori Paľo, Jano, Ivan a Jožo sa vrátili z Brna do Bratislavy s úsmevmi na tvárach.

Koniec 2.časti

Späť na 1.časť