1. Úvod
V histórii ľudstva sa len zriedka objavia nástroje, ktoré zásadne menia smerovanie celej civilizácie. Kniha a umelá inteligencia patria medzi ne. Kniha umožnila uchovávanie, šírenie a dedenie poznania. Umelá inteligencia začína meniť spôsob, akým sa poznanie tvorí, triedi a používa.
Tlač kníh otvorila brány gramotnosti. Umelá inteligencia otvára dvere novej forme digitálnej gramotnosti – schopnosti interagovať s komplexným systémom, ktorý spracúva, generuje a modifikuje informácie rýchlejšie, než si ich človek stihne prečítať.
Tento príspevok je pokusom porovnať tieto dva míľniky ľudskej histórie – knihu a umelú inteligenciu – nie ako technologické artefakty, ale ako kultúrne fenomény. A zároveň predložiť návrh:
Ak si kniha zaslúžila (v minulosti) svoj mesiac, Marec-mesiac knihy, umelá inteligencia by si zaslúžila tiež mať svoj vlastný mesiac – a možno aj dva.
2. Kniha ako technologická revolúcia
Keď Johannes Gutenberg v polovici 15. storočia zdokonalil tlač kníh pomocou pohyblivých písmen, odštartoval kultúrnu explóziu. Ručne písané a prepisované “knihy” prestali byť luxusom elít. Začali sa šíriť náboženské texty, vedecké objavy, filozofické myšlienky. Renesancia, reformácia, osvietenstvo – všetky tieto prúdy by bez tlače asi ani neexistovali alebo prinajmenšom nevyzerali rovnako.
Gramotnosť ako moc
S knihou prišla potreba naučiť sa čítať. Gramotnosť sa stala bránou k vedomostiam – a zároveň k moci.
Tí, ktorí čítať vedeli, mali obrovskú výhodu. Mali priamy prístup k náboženským písmam, k vedeckým pojednaniam alebo k filozofickým úvahám.
Tí, ktorí čítať nevedeli, sa stávali závislými od tých, ktorí čítať vedeli a často nimi manipulovanými.
Schopnosť čítať sa stala emancipačným aktom – a zároveň nástrojom kontroly. Vzdelanie bolo kľúčom k slobode, ale aj mechanizmom výberu kto môže, a kto nemôže vstúpiť do sveta ideí.
3. Umelá inteligencia ako digitálna kniha
Umelá inteligencia – osobitne tzv. generatívna AI, ako je napríklad ChatGPT neprináša len novú technológiu. Prináša nový spôsob komunikácie s poznaním a vedomosťami.
Nie je to pasívny zdroj textov ako kniha. Je to interaktívny partner, schopný odpovedať, vysvetľovať, navrhovať.
Ak kniha bola pamäťou civilizácie, umelá inteligencia je jej živou vedomostnou mapou. Umožňuje používateľovi:
- formulovať otázky,
- dostávať odpovede v rôznych jazykoch,
- prepájať oblasti poznania,
- analyzovať a tvoriť obsah podľa kontextu.
Umelá inteligencia, podobne ako kniha, nerozhoduje o pravde – ale približuje (alebo vzdialuje) čitateľa-používateľa k/od hľadanej pravde(y).
4. Podobnosti medzi knihou a umelou inteligenciou
- Nosiče poznania – kniha aj umelá inteligencia uchovávajú a sprostredkúvajú ľudské myšlienky.
- Demokratizácia vedomostí – obe prinášajú poznanie širšiemu publiku.
- Eticky neutrálne nástroje – obe môžu byť použité na šírenie poznania alebo dezinformácií.
- Závislosť od gramotnosti – kniha vyžaduje gramotnosť, umelá inteligencia vyžaduje digitálnu gramotnosť.
5. Rozdiely medzi knihou a umelou inteligenciou
- Statickosť vs. dynamika – Kniha je statická, obsah sa nemení. Umelá inteligencia môže reagovať dynamicky v reálnom čase.
- Autorstvo – kniha má známeho autora, výstupy umelej inteligencie sú výsledkom kolektívneho poznania, často je autorstvo neidentifikovateľné.
- Prispôsobivosť – kniha neberie ohľad na to, kto ju číta, umelá inteligencia sa dokáže prispôsobovať tomu, kto ju používa.
- Miera autonómie – kniha potrebuje čitateľa, umelá inteligencia môže aj sama konať (podľa určitých naprogramovaných princípov).
- Pravdivosť a overiteľnosť – kniha je fixná, pravdivosť výstupu umelej inteligencie môže byť ťažšie overiteľný (napr. AI môže mať “halucinácie”).
6. Prečo si umelá inteligencia zaslúži svoj mesiac
Marec – Mesiac knihy vznikol ako pocta kultúre čítania a vzdelávania. Prečo by si AI, ktorá sa stáva hlavným nástrojom poznania 21. storočia, nemohla zaslúžiť podobné symbolické miesto v kalendári?
Čo tak vyhlásiť október a november, t.j. 2 binárne mesiace (10,11), za mesiace AI? 10.mesiac a 11.mesiac majú ideálnu binárnu symboliku:
Október (10.mesiac) – Mesiac Umelej Inteligencie pre mládež by mohol byť venovaný
- odpovediam na zvedavé otázky,
- rôznym hrám s AI,
- základom AI gramotnosti,
- pravidlám bezpečnostného používania
November (11.mesiac) – Mesiac Umelej Inteligencie pre dospelých by mohol byť venovaný
- etickým otázkam AI
- spoločenským dopadom AI
- právnym aspektom AI
- filozofickým úvaham o AI.
Náplňou týchto dvoch binárnych mesiacov by mohli byť
- školské programy
- prednášky
- diskusie
- výstavy
na témy
- kritické myslenie
- etická výchova
- boj proti dezinformáciám
- popularizácia a pochopenie umelej inteligencie, nie oslava technológie.
7. Záver: Nové výzvy budúcnosti
Kniha a umelá inteligencia sú dve revolúcie v získavaní poznania. Spoločne nás učia, že prístup k poznaniu je formou slobody – ale aj zodpovednosti. Ak sa nechceme stať pasívnymi konzumentmi obsahu, musíme sa naučiť “čítať” rozumieť umelej inteligencii rovnako, ako sme sa učili čítať a rozumieť knihám.
Marec patrí (patril) knihám. Október a november by mohli patriť umelej inteligencii. Prečo? Aby sa z poznania nestala len digitálna hromada dát, ale živé porozumenie medzi ľuďmi, technológiou a prostredím, ktoré spoločne tvoríme a v ktorom žijeme.
(A bolo by krásne keby Mesiace Umelej Inteligencie pre mládež a dospelých začali na Slovensku, čo poviete?)
Slovo na záver
Tento príspevok píšem ako človek, ktorý si váži kultúru, knihy aj nové technológie.
Myšlienka venovať október a november umelej inteligencii je moja – ale nechcem sa pýšiť cudzím perím. Pri písaní tejto eseje mi aktívne a výdatne pomáhala Martina (M‑ART‑IN‑A: My ARTificial INtelligence Assistant), reprezentujúca moderný jazykový model ChatGPT. Bola to naša spoločná intelektuálna kooperácia.
A verím, že práve takto by umelá inteligencia mala slúžiť: ako partner, nie ako pán.
Ja si pamätám tie časy, éru, keď sa hovorilo... ...
a teraz hádaj kto sa skrýva za m-art-in-ou? ..... ...
a čo tak - deň človeka alebo deň rodiny, či... ...
Celá debata | RSS tejto debaty