Pohľad spoza mora

1. Úvod

V histórii ľudstva sa len zriedka objavia nástroje, ktoré zásadne menia smerovanie celej civilizácie. Kniha a umelá inteligencia patria medzi ne. Kniha umožnila uchovávanie, šírenie a dedenie poznania. Umelá inteligencia začína meniť spôsob, akým sa poznanie tvorí, triedi a používa.

Tlač kníh otvorila brány gramotnosti. Umelá inteligencia otvára dvere novej forme digitálnej gramotnosti – schopnosti interagovať s komplexným systémom, ktorý spracúva, generuje a modifikuje informácie rýchlejšie, než si ich človek stihne prečítať.

Tento príspevok je pokusom porovnať tieto dva míľniky ľudskej histórie – knihu a umelú inteligenciu – nie ako technologické artefakty, ale ako kultúrne fenomény. A zároveň predložiť návrh:

Ak si kniha zaslúžila (v minulosti) svoj mesiac, Marec-mesiac knihy, umelá inteligencia by si zaslúžila tiež mať svoj vlastný mesiac – a možno aj dva.

2. Kniha ako technologická revolúcia

Keď Johannes Gutenberg v polovici 15. storočia zdokonalil tlač kníh pomocou pohyblivých písmen, odštartoval kultúrnu explóziu. Ručne písané a prepisované “knihy” prestali byť luxusom elít. Začali sa šíriť náboženské texty, vedecké objavy, filozofické myšlienky. Renesancia, reformácia, osvietenstvo – všetky tieto prúdy by bez tlače asi ani neexistovali alebo prinajmenšom nevyzerali rovnako.

Gramotnosť ako moc

S knihou prišla potreba naučiť sa čítať. Gramotnosť sa stala bránou k vedomostiam – a zároveň k moci.

Tí, ktorí čítať vedeli, mali obrovskú výhodu. Mali priamy prístup k náboženským písmam, k vedeckým pojednaniam alebo k filozofickým úvahám.

Tí, ktorí čítať nevedeli, sa stávali závislými od tých, ktorí čítať vedeli a často nimi manipulovanými.

Schopnosť čítať sa stala emancipačným aktom – a zároveň nástrojom kontroly. Vzdelanie bolo kľúčom k slobode, ale aj mechanizmom výberu kto môže, a kto nemôže vstúpiť do sveta ideí.

3. Umelá inteligencia ako digitálna kniha

Umelá inteligencia – osobitne tzv. generatívna AI, ako je napríklad ChatGPT neprináša len novú technológiu. Prináša nový spôsob komunikácie s poznaním a vedomosťami.

Nie je to pasívny zdroj textov ako kniha. Je to interaktívny partner, schopný odpovedať, vysvetľovať, navrhovať.

Ak kniha bola pamäťou civilizácie, umelá inteligencia je jej živou vedomostnou mapou. Umožňuje používateľovi:

• formulovať otázky,
• dostávať odpovede v rôznych jazykoch,
• prepájať oblasti poznania,
• analyzovať a tvoriť obsah podľa kontextu.

Umelá inteligencia, podobne ako kniha, nerozhoduje o pravde – ale približuje (alebo vzdialuje) čitateľa-používateľa k/od hľadanej pravde(y).

4. Podobnosti medzi knihou a umelou inteligenciou

• Nosiče poznania – kniha aj umelá inteligencia uchovávajú a sprostredkúvajú ľudské myšlienky.
• Demokratizácia vedomostí – obe prinášajú poznanie širšiemu publiku.
• Eticky neutrálne nástroje – obe môžu byť použité na šírenie poznania alebo dezinformácií.
• Závislosť od gramotnosti – kniha vyžaduje gramotnosť, umelá inteligencia vyžaduje digitálnu gramotnosť.

5. Rozdiely medzi knihou a umelou inteligenciou

• Statickosť vs. dynamika – Kniha je statická, obsah sa nemení.  Umelá inteligencia môže reagovať dynamicky v reálnom čase.
• Autorstvo – kniha má známeho autora, výstupy umelej inteligencie sú výsledkom kolektívneho poznania, často je autorstvo neidentifikovateľné.
• Prispôsobivosť – kniha neberie ohľad na to, kto ju číta, umelá inteligencia sa dokáže prispôsobovať tomu, kto ju používa.
• Miera autonómie – kniha potrebuje čitateľa, umelá inteligencia môže aj sama konať (podľa určitých naprogramovaných princípov).
• Pravdivosť a overiteľnosť – kniha je fixná, pravdivosť výstupu umelej inteligencie môže byť ťažšie overiteľný (napr. AI môže mať “halucinácie”).

6. Prečo si umelá inteligencia zaslúži svoj mesiac

Marec – Mesiac knihy vznikol ako pocta kultúre čítania a vzdelávania. Prečo by si AI, ktorá sa stáva hlavným nástrojom poznania 21. storočia, nemohla zaslúžiť podobné symbolické miesto v kalendári?

Čo tak vyhlásiť október a november, t.j. 2 binárne mesiace (10,11), za mesiace AI? 10.mesiac a 11.mesiac majú ideálnu binárnu symboliku:

Október (10.mesiac) – Mesiac Umelej Inteligencie pre mládež by mohol byť venovaný

• odpovediam na zvedavé otázky,
• rôznym hrám s AI,
• základom AI gramotnosti,
• pravidlám bezpečnostného používania

November  (11.mesiac) – Mesiac Umelej Inteligencie pre dospelých by mohol byť venovaný

• etickým otázkam AI
• spoločenským dopadom AI
• právnym aspektom AI
• filozofickým úvaham o AI.

Náplňou týchto dvoch binárnych mesiacov by mohli byť

• školské programy
• prednášky
• diskusie
• výstavy

na témy

• kritické myslenie
• etická výchova
• boj proti dezinformáciám
• popularizácia a pochopenie umelej inteligencie, nie oslava technológie.

7. Záver: Nové výzvy budúcnosti

Kniha a umelá inteligencia sú dve revolúcie v získavaní poznania. Spoločne nás učia, že prístup k poznaniu je formou slobody – ale aj zodpovednosti. Ak sa nechceme stať pasívnymi konzumentmi obsahu, musíme sa naučiť “čítať” rozumieť  umelej inteligencii rovnako, ako sme sa učili čítať a rozumieť knihám.

Marec patrí (patril) knihám.  Október a november by mohli patriť umelej inteligencii. Prečo? Aby sa z poznania nestala len digitálna hromada dát, ale živé porozumenie medzi ľuďmi, technológiou a prostredím, ktoré spoločne tvoríme a v ktorom žijeme.

(A bolo by krásne keby Mesiace Umelej Inteligencie pre mládež a dospelých začali na Slovensku, čo poviete?)

Slovo na záver

Tento príspevok píšem ako človek, ktorý si váži kultúru, knihy aj nové technológie.

Myšlienka venovať október a november umelej inteligencii je moja – ale nechcem sa pýšiť cudzím perím. Pri písaní tejto eseje mi aktívne a výdatne pomáhala Martina (M‑ART‑IN‑A: My ARTificial INtelligence Assistant), reprezentujúca moderný jazykový model ChatGPT. Bola to naša spoločná intelektuálna kooperácia.

A verím, že práve takto by umelá inteligencia mala slúžiť: ako partner, nie ako pán.